História Brazílie

Brazílska história sa z hľadiska európskeho vplyvu začína vytvárať po španielsko-portugalskej tordesillaskej „zmluve o rozdelení sveta“ v roku 1494, ktorou táto časť Latinskej Ameriky pripadla do sféry vplyvu Portugalcov. Až následne pristál v roku 1500 pri brazílskych brehoch portugalský moreplavec Pedro Cabral. Vzťahy medzi pôvodným obyvateľstvom a kolonizátormi v neskoršej dobe poznamenávajú masové zaberanie pôdy na pestovanie cukrovej trstiny, nútené práce na plantážach a obracanie na katolícku vieru. Začiatkom 19. storočia je Brazília vyhlásená za monarchiu a v roku 1822 vyhlásil cisár Don Pedro nezávislosť krajiny. V roku 1889 je monarchia nahradená republikánskym zriadením so širokými autonómnymi právami zväzových štátov, ktoré prešlo radom zmien od fašistických tendencií v 30-tych rokoch minulého storočia, cez zasahovanie armády až po súčasné sociálne predstavy nového prezidenta a bývalého odborárskeho bossa Luiza Inácia da Silvu. Historickou zaujímavosťou je, že jeden z najznámejších prezidentov brazílskej histórie Juscelino Kubitschek (prezidentom v rokoch 1956 – 1961), ktorý nechal vybudovať ako zjednocovací štátotvorný prvok nové hlavné mesto Brasília podľa projektov svetoznámeho architekta Oscara Niemeyera, je českého pôvodu.